Žakýlsky hrad

Žakýlsky hrad, nazývaný aj ako Pustý hrad sa nachádza na vrchu Brezový vrch (812 m.n.m.), asi 1,5 km na sever od obce Podhorie.

Písomné správy, ktoré by potvrdzovali počiatky a existenciu Žakýlskeho hradu sa nezachovali. Prvá a zároveň aj posledná nepriama zmienka o hrade je až z roku 1560, kedy cisár Ferdinand I. dal vypočuť svedkov, ktorí pri hraničných sporoch zhodne označili za medzník - chotárnu studničku pod "starým hradom. Zo správy vyplýva, že hrad bol vtedy už neobývaný. Žakýlsky hrad sa svojou dispozíciou radí medzi pohronské hrady - Breznicu a hrad v Rudne nad Hronom, ktorých horizont výstavby možno položiť už do konca 12. až 1. polovice 13. storočia. Svojou veľkou rozlohou však tieto objekty prevyšuje. Hrad mohol vzniknúť z popudu prudkého rozvoja ťažby striebra v okolí Banskej Štiavnice koncom 12. alebo na začiatku 13. storočia a spolu s objektom na Glanzenbergu ako sídlom prospektora mohol zabezpečovať ochranu oblasti a zároveň byť miestom zhromažďovania vzácnych kovov pri ich transporte do Kremnice. Podobnú úvahu rozvinul vo svojej práci "Sitno a čo z neho vidieť" aj Andrej Kmeť, ktorý uvádza, že F. R. Osvald "upozornil ma na cestu do hradu vedúcu, po ktorej vraj kedysi (dľa podania ľudového) vozievali striebornú fúru z Kremnice do Štiavnice, a tak potom ďalej do Viedne. Cesta tá vraj išla od kremnickej hradskej, tam, kde sa táto vyše Sv. Kríža spája s hronskou hradskou, cez Hron, hore na Močiar, popri Pustom hrade, dolu do Teplej. V chotáre močaranskom značí sa vraj dosť dobre, miestami vidieť ešte dlažbu kamennú. Na hradskej tejto mohol "hrad podať striebornej fúre cez noc bezpečný útulok".

Otvorenou otázkou zostáva, kedy, a prečo hrad pomerne skoro zanikol. Bez širokého prieskumu majetkových a historických súvislostí v tejto oblasti však nemožno dať uspokojivú odpoveď na množstvo otázok, ktoré sa v tejto súvislosti vynárajú.

 

Hrad svojou polohou zabezpečoval vizuálne spojenie so Zvolenským hradom, hradom nad Sklenými Teplicami a hradom Sitno. Zároveň kontroloval tri cesty: z Hliníka nad Hronom do Banskej Štiavnice, z Banskej Štiavnice na Močiar s pokračovaním na Kremnicu a zo Štiavnice na Kozelník a Zvolen, ktorý bol v 13. stor. strediskom veľkožupy. Terénna konfigurácia a tvar hrebeňa ovplyvnili voľbu staveniska a dispozíciu hradu orientovanú dlhšou osou v smere približne sever-juh.

Hrad sa skladal z horného hradu a predhradia. Horný hrad pretiahnutého pôdorysu s rozmermi 80 x 20 m tvorila veža, palác, a cisterna. Za palácom sa javí podkovovitý výbežok, ktorý môže byť zvyškom dvorčeka, ktorý mohol plniť aj funkciu ochrany paláca zo strany prístupu. V strede nádvoria je kráter, ktorý je zvyškom zasypanej cisterny. Predbránie, asi opevnené palisádou, bolo pomerne veľké. Predhradie sa nachádza na východ od horného hradu a zahrnulo do seba kyjakovitú plošinu vrcholu hrebeňa dĺžky 120 m a maximálnej šírky 60 m. Bolo opevnené jednoduchým múrom hrúbky 1,8 m, ktorý je miestami zreteľne viditeľný a vstupovalo sa doň od severu. Predhradie bolo na východnej strane opevnené mohutnou 20 m širokou a asi 10 metrov hlbokou, do skaly vysekanou priekopou.

Súčasný stav:

Z hradu je dnes čitateľná konfigurácia budov v teréne a ešte i v súčasnosti možno badať zvyšky sond z Bakerovho a Kmeťovho prieskumu. Na hrade sú viditeľné vstupy do dvoch banských štôlní, ktoré sú 5 a 19m dlhé.

Prístup: Z obce Podhorie
smerom na Brezový vrch . V okolí tohto miesta sa nachádza aj Žakýlske pleso – prírodný výtvor.

Okolie:

Okolité pamiatky: hrady Teplice, Šášov, Žarnovica, Sitno a Banská Štiavnica .
Výlety v okolí Banskej Štiavnice (9km) sú nespočetné. Na naplánovanie niektorej z trás odporúčame zakúpiť mapu . Pre turistov obľubujúcich diaľkové pochody dávame do pozronosti možnosť navštíviť 4 hrady

 

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené za podpory DATATRADE